Choď na obsah Choď na menu
 


Pušky SVT-38 a SVT-40

19. 7. 2008

SVT-38

História tejto zbrane siaha až do skorých 30. rokov, keď si F. Tokarev dal za úlohu zostrojiť samonabíjaciu pušku, založenú na princípe odberu plynov z hlavne. Stalin mal v obľube samonabíjacie pušky, a v roku 1935 bol vyhlásený konkurz na zavedenie samonabíjacej pušky do výzbroje ČA. Súťaž vyhrala puška Sergeja Gavriloviča Simonova, ktorá bola o rok neskôr zavedebá do výzbroje ako AVS-36. Ale čoskoro sa ukázali s AVS problémy, a bol vyhlásený ďalší konkurz. Tentokrát vyhrala puška SVT-38 konštruktéra Tokareva. Plány na jej výrobu boli veľmi ambiciózne - 2 000 000 kusov ročne až do roku 1942!

Sovietske zbrane boli navrhované pre vojakov, ktorí mali veľmi malé technické znalosti, a skoro žiadny výcvik. SVT-38 ale bola dosť zložitá, musela sa často čistiť, a s nekvalitným ruským strelivom pomerne často zlyhávala. Ku zbrani sa používal bodák, a zbraň mala 10 ranový odnímateľný zásobník, ktorý sa dal plniť aj keď bol nasadený v zbrani, cez otvorený záver rovnakými 5 ranovými pásikmi ako Mosin-Nagant. Ku zbrani sa čtandardne dodávali 2 zásobníky.

Odstreľovačská verzia bola osadená puškohľadom PU so zväčšením 3,5 krát, ktorý bol trochu kratší ako podobný zameriavač na puške Mosin-Nagant.

SVT-40

Svoju "premiéru" zažila puška SVT-38 v Zimnej vojne s Fínskom, kde sa ale ukázali jej chyby. V roku 1940 výroba SVT-38 skončila, do tohto roku sa ich vyrobilo okolo 150 000 kusov. Do výzbroje mala byť zaradená nová samonabíjacia puška. Voľba padla na SVT-40, v ylepšenú SVT-38. Táto sa začala masovo vyrábať. Nová puška bola aj ľahšia, taktiež upravené bolo aj vypúšťanie zásobníka, a vyterák sa umiestnil pod hlaveň. Uskutočnili sa aj úpravy na zlacnenie a zefektívnenie výroby. Výroba začala v Júli v Tule, a neskôr aj v závodoch Iževsk a Kovrov. Do konca roku sa ich vyrobilo 70 000 kusov.

V dobe vpádu Nemeckých vojsk do ZSSR mala byť každá tretia puška vo výzbroji SVT-40,  ale v praxi to uskutočnené nebolo. Ale aj tak padlo do Nemeckých rúk veľké množstvo týchto zbraní, ktoré sa stali u Nemeckých vojakov také obľúbené, že ich preferovali pred svojími vlastnými. Dokopy sa pušiek SVT-38/SVT-40 vyrobilo približne 1,6 000 000 kusov, z toho asi 55 000 odstreľovačských SVT-40.

V roku 1942 sa na zbrani udiali niektoré zmeny. Bola zjednodušená úsťová brzda, a v roku 1943 pribudla nová varianta zbrane, AVT-40, ktorá bola schopná streľby dávkou. Pre túto zbraň boli vytvorené väčšie zásobníky s kapacitou 15 alebo 20 rán, oproti 10 ranám u štandardného zásobníka SVT-40. V praxi sa ale AVT veľmi neosvedčila - streľba dávkou bola veľmi nepohodlná, a zbraň sa často zasekávala. Výroba tejto verzie rýchlo skončila. Rovnaký osud postihol aj karabínu SKT-40, skrátenú SVT. Ku koncu vojny sa objavila verzia komorovaná na náboj 7,62 x 39 mm, ale nedostala sa do výroby. Pre tento náboj bola určená iná puška, a to Simonov SKS.

Zbraň bola pomerne rozšírená v armádach iných krajín, a stala sa predlohou Švédskej AG-42 a Nemeckej G-43. Ale mechanizmy zbrane sa použili aj na iných konštrukciách, napr. na FN-FAL alebo FN-49.

 Tokarev SVT-40  
 Dĺžka  1, 22 m
 Váha  3, 85 kg
 Zásobník  10 nábojov
 Kaliber  7,62 x 54 R

SVT-38Obrázok

SVT-40 sniperObrázok

SVT-40Obrázok

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Poďakovanie

(OndroAK47, 22. 7. 2010 20:07)

Pán Keťko, VEĽMI pekne Vám ďakujem za upresňujúci komentár, je vidieť že v odbore Ste ako doma :-)Bodaj by takýchto komentárov bolo čo najviac!

*predsa si ale dovolím maličkú poznámku... v 6. riadku Váško príspevku uvádzate optiku Carl ZEISS Zielveir, zjavne ste mysleli Zielvier. Iste sa ale jedná o preklep.

Želám Vám všetko dobré, a veľa presných zásahov :-)

Optika SVT38 - 40

(Snipi Roland Keťko, 21. 7. 2010 16:31)

Ahoj strelci, fandovia SVT. Tá puška je geniálna, jednoduchá funkčná a krásna zároveň. Je to poctivá strojárina, no proste paráda. K optike, tá vznikla špeciálne pre SVT 38 z pôvodnej PEM so 4 násobným zväčšením jej skrátením. Aj samotný názov hovorí že ide o Pricel ukaračonyj PU 3,5, teda skrátený so zväčšením 3,5. Na začiatku vývojového radu sovietskej optickej školy stála optika Carl ZEISS vyrábaná v Holandsku pre obchádzanie zákazu z Versajskej zmluvy v dcérskej firme Nedinsco. CCCP zakúpilo pre začiatok 500 kusov optiky Carl ZEISS Zielveir 4 od firmy Nedinsco. Práve táto optika je na začiatku pramatkou optiky PU 3,5. Súdruh Tokarev vyvinul pre túto pušku aj vlastnú špeciálnu montáž optiky (pre pušku vytvorenej špeciálnej optiky). Montáž je oceľová násuvná odpružená, pozostávajúca z dvoch hlavných celkov nitovaných 4 nitmi priemeru 4mm. Po zástrele vplyvom kmitania sa nity "zastrieľajú" do svojej stabilnej polohy a na počudovanie potom držia! Už som vystrelil sám okolo 500 striel a predo mnou bolo xxx výstrelov a aoptika stále v montáži sedí... Po skončení výroby odstreľovacích pušiek SVT40 v roku 1942 po vyrobení cca 50 000 kusov sa vyrobené optiky montovali na pušky Mosin 1891/30 na novú stranovú montáž konštruktéra Kočetkova. Vraj bola SVT nedostatočne presná - skôr bola výrobne pracnejšia ako Mosin a vhodnejšia pre jednoduchého mužika...Pravdou ostáva že optika zjednodušená pre Mosinky (bez osadení do montáže SVT) sa vyrába dodnes jak v Rusku tak v Bielorusku. Tak že moja poznámka smeruje k upresneniu, najprv bolo PU3,5 pre SVT a potom neskôr pre Mosin 1891/30 a nie naopak, či súbežne. Mimochodom aj nemecká armáda mala v obľube SVT40, dokonca jej pridelila vojenské kódové označenie Selbstladegewer 258/259/260 v skratke SIG. Zf 258/259 a 260(r). S pozdravom Snipi.